Šutry pod lupou

Podrobný popis

Zberatelia a milovníci minerálov nepovedia kameňom inak ako „šutre“. Hovoria to ale s láskou, aj keď to pre laika môže znieť trochu hrubo. Táto kniha nadväzuje na predošlé vydanie „Lásky k šutrom“ a zavedie nás hlbšie do sveta minerálov a tiež odhalí dušu zberateľa. Nájdeme v nej mnoho fotografií nielen veľkých kryštálov, ale aj okúzľujúceho mikrosveta, ktorý sa voľným okom len tak nevidí.
Naša kniha sa nesnaží o žiadny vedecký pohľad, ale je venovaná začínajúcim aj pokročilým zberateľom. Poďme sa teda kochať krásou minerálov, krásou „šutrov“, krásou našej prírody...

Ukážka z knihy:

AKO ZRAJE ZBERATEĽ

Ten zatratený čas!!! Chápete ho? Ja teda nie... Už nie som najmladší a často premýšľam nad tým, aké to bolo krásne, keď som mal sladkých sedemnásť a zahorel som zberateľskou vášňou k minerálom. Nemal som žiadne skúsenosti, žiadne znalosti av dobe „reálneho socializmu“ nebolo veľa informácií. Začínajúci zberateľ to mal ťažké... schádzala literatúra, internet a všetko potrebné, čo nás v dnešnej dobe privedie veľmi rýchlo k informáciám, ktoré hľadáme. Ako začínajúci zberateľ som sa vtedy musel spoliehať na starších zberateľov, ktorí mi občas veľkoryso namaľovali plánik „tajnej lokality“, o ktorej nesmel nikto vedieť! Prisľúbil som, že to nikdy nikomu ani za živého boha nepoviem, a hneď najbližšiu sobotu som bežal na „tajnú lokalitu“. Ten beh bol ale veľmi pomalý! Nemal som auto a všade sa človek dopravoval vlakom alebo autobusom. V tom čase to začínajúci zberateľ nemal vôbec ľahké, ale aj napriek tomu na to veľmi rád spomínam. Šutry zbieralo totiž iba pár ľudí, a keď som navštívil činný lom alebo poorané pole, tak ľudia krútili hlavami, prečo zbieram šutre, na čo to je vôbec dobré… smiali sa, a dokonca mi občas nejaký ten šutrík dali. Bol som jednoducho „exot“, ktorý behá v daždi po poli, mokne a mrzne kvôli nejakým zablateným šutrom.

Keď sa na to pozriem spätne, môžem povedať, že to bola svojím spôsobom „romantika“. Dnešný začínajúci zberateľ má síce kopec informácií z literatúry či internetu, ale z činného lomu, kde sa nachádzajú vzácne minerály, ho okamžite vyhodí nejaký zamestnanec, ktorý potajomky zbiera vzácne minerály a väčšinou ich pod rukou predáva, aby si prilepšil. Na poliach to nie je o nič lepšie. Poľnohospodári už nekrútia nechápavo hlavami nad „exotami“, čo hľadajú šutre na ich poliach, ale kričia a vyháňajú votrelcov, ktorí ich chcú okradnúť o drahokamy miliónových hodnôt. Aj o toto sa postaral čas… Do našej lásky k šutrom vstúpil „biznis“. Šutre sa stali obchodným artiklom a mnoho ľudí sa vrhlo na rabovanie lokalít, a to nie kvôli láske k šutrom, ale kvôli láske k peniazom.

Začínajúci zberateľ to nemá dnes ľahké, a aj napriek informáciám o náleziskách a o tom, kde sa čo dá nájsť, je v ťažkej situácii. Väčšina našich lokalít je vyzbieraná a postupne zaniká. Prestalo sa ťažiť a mimo uhlia či uránu sotva nájdeme nejakú činnú baňu, kde by sa ťažila meď, olovo či striebro. Žijeme v kapitalizme a každý pozemok niekomu patrí. Je potom bežné, že si majitelia neprajú, aby v ich lese či na poli niekto kopal. Často musia zberatelia utekať pred nahnevanými majiteľmi alebo policajtmi. Ale vášeň je vášeň, a tak aj ja som mnohokrát potajomky zaparkoval auto na nenápadnom mieste a na pole sa plížil ako indiánsky stopár, ktorý je takmer neviditeľný. Predtým som dokonca aj farbu auta vyberal tak, aby bola v lese nenápadná - teda zelenú. Keď ma ale napriek tomu na poli načapal majiteľ, nezostávalo mi nič iné ako robiť blbého a utekať čo najrýchlejšie na inú lokalitu.

Viete si predstaviť, že by v Čechách zakázali v lesoch zbierať huby? Myslím, že by potom ľudia šli do ulíc a vláda by musela odstúpiť. V Čechách je totiž zber húb národnou tradíciou, ktorú si vziať nenecháme! A teraz si predstavte, že zberateľ minerálov je na tom podobne ako hubár, ktorému zakážu vstup do lesa. Čo urobí hubár? Kúpi si zelené auto, zaparkuje ho niekde v kroví pri lese as košom sa potajomky vydá na huby. Rovnako to robia aj zberatelia... Keď na vás sadne šutrácka vášeň, tak sa človek nebojí žiadne prekážky, dokonca prekoná aj strach z prípadného postihu či pokuty. Aj toto všetko priniesol ten zatratený čas! Všetko sa ale vyvíja a dnešný mladý zberateľ zatiaľ nemá možnosť porovnávať tak ako ja... Môžem ale povedať, že sladkých sedemnásť a neznalosť dokážu zázraky. Poznám mnoho začínajúcich zberateľov, ktorí našli na zaniknutej a vyzbieranej lokalite úžasný šuter. Nedávno mi prišiel mejlík, v ktorom mi začínajúci zberateľ poslal fotku úžasného berylu z Maršíkova, ktorý tam vykopal na stokrát prebranej halde. Za taký kus by sa nemuselo hanbiť ani Národné múzeum! Ja, ako ostrieľaný „mazák“, na túto lokalitu ani nechodím, pretože viem, že je vyzbieraná, a možno, že toto je chyba nás „mazákov“, čo si myslia, že všade boli a všetko vedia…

Ako teda začať zbierať? Mnohokrát ma napadla myšlienka, či by som dokázal začať odznova, či by som dokázal začať úplne od začiatku – od nuly. Vždy som si odpovedal veľmi rýchlo: pustil by som sa do toho znova. Zbieranie v dnešnej dobe je ale trochu ťažšie. Najskôr by som si zaobstaral knihy a literatúru, ktoré popisujú, kd