Láska k šutrům

Podrobný popis

V knihe je mnoho obrázkov kameňov, ktoré nazbieral počas svojho života jeden šutrácky fanúšik – zberateľ Marcel Vanek. Je to teda spoveď zberateľa, ktorý opisuje nielen svoje obľúbené náleziská, ale aj pocity šťastia pri čerstvom vlastnom náleze.

V knihe je celý rad smiešnych príhod a zážitkov z jeho zberateľskej mladosti. Veľa fotografií poteší nielen oko, ale aj dušu milovníkov prírody. Začínajúci zberateľ tu nájde mnoho cenných rád a informácií. Táto kniha je venovaná všetkým fanúšikom a obdivovateľom prírody – ľuďom, ktorí milujú šutre...

Ukážka z knihy:

AKO SA RODÍ ZBERATEĽ …

Ako každý iný človek, narodil som sa regulárnym spôsobom v pôrodnici. Dokonca si pamätám presný dátum: bolo to 10.6.1964. Miestom môjho narodenia bola Bratislava av tom čase moji rodičia pekne skotačili! Boli známymi umelcami, ktorí si užívali život plnými dúškami. Otecko kreslil provokatívne politické vtipy do slovenských denníkov, písal poviedky, ilustroval knižky, občas moderoval v začínajúcej čiernobielej televízii a ako intelektuál sa snažil v povolených medziach kritizovať komunistický režim. Mamička sa zase ako herečka venovala divadlu – pantomíme, a tak sa naša rodinka vyhrievala na umeleckom výslní. Dnes sa títo ľudia nazývajú „celebrity“. To však obnášalo náročný spoločenský život: žúrky, chlastačky a niekedy aj recesiu za každú cenu. Rodičia boli bohatí, a tak rozhadzovali peniaze na všetky strany. Hlavné bolo, aby bola zadok…

Tá ale skončila s príchodom sovietskych vojsk v roku 1968! Pretože otecko vehementne kritizoval režim, dostali sme sa na listinu nežiaducich osôb, ktorí mali byť odpísaní. Otecko ani mamička už nemohli umelecky tvoriť a noviny, televízia ani rádio o nich nesmeli nič zverejňovať. Viete, aké to bolo pre mňa a môjho brata šťastia? Predstavte si, že máte rodičov umelcov, ktorí sa zaujímajú iba o svoju kariéru. Plánujú divoké večierky, parby a intelektuálne recesné večierky. A vy sa v tom ako dieťa pohybujete s plienkou pri riti. Otecko ma vodil všade so sebou a občas aj zabudol v krčme. Bol ale známym umelcom a tak ma vrchný vzal do kuchyne, a po šichte odviedol domov. Pretože mali rodičia veľa práce, na výchovu detí už veľa času nezostávalo. Občas ma preto šupli do Košíc, kde sa o mňa starala negramotná prababička. Tá nevedela čítať ani písať a celý život nebola u doktora. Milovala ma snáď ale najviac zo všetkého na svete. A tam, u prababičky v Košiciach, sa zrejme prvýkrát prejavila moja „šutrácka vášeň“. Sotva som začal chodiť, hneď som ťahal z dvora veľké šutry a prababičke ich schovával do hrncov. Všade rozprávala, aké som geniálne a šikovné dieťa, ktoré vie, čo s kameňmi, a schováva ich na horšie časy do hrncov. Tieto divoké časy skončili, keď som mal štyri roky a rodičom vrchnosť zakázala umeleckú činnosť…

Otecko nemohol niekoľko rokov nájsť zamestnanie, a tak nás živila mamička, ktorá vystupovala pod iným menom, aby jej mohli vyplatiť honorár. Viete, čo mal náš otec času? A to bolo naše šťastie... Začal sa nám deťom venovať a my tak mali otecka, ktorého nám mohli všetci v baráku závidieť. Vyrezával nám z dreva hračky, pozeral s nami dlho do noci na televíziu, vymýšľal rôzne hry a snažil sa všestranne podporiť naše záujmy. Už od detstva som mal sklony niečo zbierať a zhromažďovať. Najskôr to boli angličáky, potom nasledovali známky a dokonca som sa vrhol aj na zbieranie svätých obrázkov. Hromadil som jednoducho všetko, čo ma zaujímalo a vo voľných chvíľach sa potom tešil z prezerania svojich zbierok. Otec sa snažil, aby som sa stal intelektuálom ako on. Prekážalo mu, že nie som sčítaný a že sa vôbec nezaujímam o knihy. Doma sme mali obrovskú knižnicu, ktorú on celú prečítal, a tak ho trápilo, že nejavím záujem o jeho „duchovný poklad“. Vymyslel teda fintu a nenápadne nás s bratom prihlásil do verejnej knižnice, kam nás občas rodičia vodili. Chodili sme teda do knižnice, ale ja som si myslel, že mi nemôže nič dať. Človek však často nachádza inšpiráciu na miestach, kde by to nikdy nečakal! Bez záujmu som si prezeral regály kníh a „náhodne“ siahol po jednej. A tak sa „náhodou“ stalo, že mi v ruke uviazla osudová kniha: „Drahé kamene okolo nás“. Zbystril som pozornosť a začal listovať v knihe plnej prekrásnych farebných fotiek minerálov…

Doma som sa nemohol vynadívať na krásu farieb, tvarov a rôznych kryštálových foriem „šutrov“. Zrazu sa vo mne niečo pohli a ja som zatúžil držať tieto kamene v ruke. No áno, ale kde ich zobrať? Napadla ma jediná vec: šutry sú predsa v múzeu! Zblbol som teda svojho malého brata, aby išiel somnou do bratislavského múzea. Do vrecka sme si vzali malé kladivko v nádeji, že si uťukneme kus z veľkého vystaveného kameňa. Boli sme ale sklamaní, pretože všetky veľké „šutre“ boli za sklom a navyše nás starostlivo strážili dozorcovia múzea. Asi vytušili, že máme nekalé úmysly. V tejto dobe som vôbec nevedel kde a ako sa dajú zohnať minerály. Ďalšia „náhoda“ sa stala v našom panelovom dome, keď mi jeden drobec povedal, že jeho otec už roky zbiera „šutre“. Keď mi tento pán ukázal svoju zbierku, začala moja vášeň horieť poriadne, bolo mi totiž dovolené siahnuť si rukou na pár vzácnych minerálov. Nemohol som v noci zaspať av hlave ma strašili iba „šutre“. Otec si to všimol a potajomky napísal do Turnovského múzea list. Prosil v ňom o zaslanie minerálov pre začínajúceho zberateľa, priložil 100,- Kčs - čo bol vo vtedajšej dobe veľký peniaz, a niekoľko samolepiek hotela Bratislava - čo bol podpultový tovar. Za nejaký čas prišiel balíček. Otecko mi významne povedal, že spolu pôjdeme na poštu, pretože nás tam čaká veľké prekvapenie...

Išli sme teda na bicykli a mne celú cestu vŕtalo v hlave, čo nás tam asi čaká. Otecko ma chcel napínať čo najdlhšie a tak sme balík spoločne otvorili až doma. Myslím, že som vtedy zažil svoj prvý „šutrácky orgazmus“! Z Turnova nám poslali brúsené polodrahokamy: acháty z Podkrkonošia, jaspis a heliotrop z Kozákova. To boli prvé „šutre“, z ktorých som sa radoval, a ktorými som tak založil zbierku minerálov, ktorú rozširujem až dodnes. Acháty som síce vymenil, ale jaspis a heliotrop z Kozákova (obr.X) mám dodnes medzi drahými kameňmi na čestnom mieste...