Drahé kameny naší země
Kód: 514Podrobný popis
Znalosti o drahokamoch a ich spracovaní sa po stáročia vyvíjali, a naša kniha sa snaží nielen o popísanie a fotografie drahých kameňov, ale povieme si aj historky a klebety, ako sa ktorý drahokam kde našiel, akú mal cenu či osud v ľudskej histórii.
Našou snahou bolo tiež predstaviť moderné drahé kamene, ktoré sa v dnešných dňoch objavujú na burzách, a ktoré možno ich sláva ešte len čaká. Poďme sa teda spoločne kochať krásou prírodných drahokamov, ktorým ruka človeka pomohla ešte k oslnivejšiemu lesku vo forme brúseného drahého kameňa. Krása drahých kameňov sa síce vyčísluje peniazmi, ale ich hodnota je v tom, že ich vytvorila samotná Zem, a my si tak pri nosení šperku s drahokamom môžeme uvedomiť, že sme jej súčasťou...
Ukážka z knihy:
Už odkedy vznikol človek, od čias, keď svet uvítal prvú ľudskú bytosť, už od týchto dávnych čias bol kameň pre nového ľudského tvora veľmi dôležitou súčasťou života, bez ktorej by veľmi dlho neprežil. Prví ľudia sa dokonca ukrývali a žili v jaskyniach, kde ich chránilo veľké mäso hornín pred nebezpečenstvom vtedajšieho divokého sveta. Prvé sekery, kopije či hroty šípov si ľudia zhotovovali aj z kameňa. Celý tento čas sa dokonca nazýval: „Doba kamenná“. Človek, ktorý získal, na rozdiel od zvierat, to najcennejšie, čo ho odlišovalo - intelekt, ho začal okamžite používať. Po prvom čo siahol bol teda kameň a začal s ním pracovať, ako to len najlepšie šlo. Jaskyňa mu poskytla obydlie, ostré kamene použil na výrobu zbraní, a kamene samotné mu dokonca poskytli aj veľmi cennú vec, a tou bol oheň. Keď totiž začneme tĺcť dvoma kameňmi o seba, tak odlietajú iskry, a praveký človek si všimol, z ktorých kameňov lietajú iskry najviac, a tie používal na rozloženie ohňa. Toto všetko veľmi dobre vieme a učili nás to už v základnej škole. Podľa vedcov boli títo prví ľudia veľmi primitívni a hlúpi a vraj ani zďaleka nedosahovali náš intelekt. Ja si myslím, že títo ľudia mali rovnaký rozum ako my a dokonca ho možno mali niekedy oveľa viac ako človek, čo vyrastá v chamtivej trhovej ekonomike…
Prví ľudia totiž neposkakovali iba v jaskyniach, nelovili iba primitívnymi zbraňami zver, ale žili aj kultúrnym životom, rovnako tak ako my dnes. Nečumeli síce celý deň na televízii, ale snažili sa o to, aby ich život bol krajší a prinášal im radosť. Je zaujímavé, že vykopávky na miestach, kde žili prví ľudia, neposkytli iba torza kamenných zvyškov, ako sú napríklad hroty šípov vytvorené z pazúrikov, ale aj prvé šperky. Už oddávna sa človek parádil a obklopoval krásou prírody. Myslím, že záujem o drahokamy, o krásne a trblietavé kryštály, je rovnako starý, ako človek sám a že aj v dobe kamennej venovali prví ľudia veľký záujem štúdiu krásy trblietavo čírych kameňov, ktorými sa obklopovali. Týmto záujmom prišli na svet prvé „drahé kamene“…
Tak a máme tu niečo drahé! Prví ľudia náhodne našli trblietavé kryštáliky či farebné valounky v rieke a ich krása ich ohromila natoľko, že ich chceli vlastniť a dokonca každodenne nosiť pri sebe, aby celému svetu ukázali, akú majú nádheru. V týchto dávnych dobách bol ale veľký problém kamene opracovať, a tak bolo treba nielen premýšľať, ale aj hľadať spôsob, ako treba do valounku karneolu či tyrkysu vyvŕtať dierku, aby sa mohol krásny kameň stať náhrdelníkom či náramkom. Opracovanie bolo teda veľkým orieškom a človek musel študovať kamene, aby zistil, že niektoré sú tvrdšie a dokážu preškriabať či vyvŕtať dierku do kameňa mäkšieho. Po dlhom bádaní tak ľudia zostrojili prvé vŕtačky či brúsky, ktoré dokázali kamene aspoň čiastočne opracovať tak, aby mohli vzniknúť prvé šperky. Tie neslúžili iba na ozdobu žien, ale oveľa častejšie ich nosili muži, ktorí chceli celému svetu ukázať, akú majú moc a koľko drahých kameňov si môžu dovoliť vlastniť. V dávnych dobách ale nebolo vlastníctvo tou najvyššou métou. Neexistovala komercia a chamtivosť ako ju poznáme dnes. Oveľa viac ako po vlastnení vecí či drahých kameňov ľudia prahli po poznaní a spasení duše. Viera v bohov bola tou najvyššou prioritou, ktorú uznávali celé generácie ľudí od svojho vzniku, takmer až k dnešným dňom.
Kamene nezostali bokom. Už predsa patrili do ľudského života, a tak tie najkrajšie drahokamy nosili šamani, mnísi a kňazi, ktorí ich venovali samotným bohom. Drahé kamene tak získali mystický zmysel a mnohé kryštály drahokamov slúžili na kultové, náboženské a iné duchovné účely. Tie najcennejšie veci sme jednoducho ponúkali našim bohom ako dar a dôkaz toho, ako ich ctíme a milujeme. Kamene sa tak veľmi rýchlo stali nielen symbolmi moci a bohatstva, ale aj symbolmi duchovnej úcty a viery. Náš svet niesol na svojich pleciach desiatky rôznych civilizácií a ani tá naša nebude najskôr posledná. Drahé kamene uctievané pre svoju krásu, čistotu a duchovný náboj sa hriali na výslní záujmu mnohých týchto civilizácií. Zlato bolo síce symbolom bohatstva, ale drahé kamene sa cenili oveľa viac, pretože ich nebolo zas až toľko ako zlata a ich spracovanie bolo nad mieru ťažké, na rozdiel od drahého kovu, ktorý bol dobre spracovateľný.
Každá civilizácia mala svojho „kamenného favorita“. Svet v dávnych dobách nebol tak globalizovaný ako dnes a pokiaľ sa civilizácia vyvinula v miestach, kde sa nachádzali napríklad tyrkysy, potom sa tento kameň stal obľúbeným drahokamom, ktorý všetci uctievali. Je zaujímavé, že v dávnych dobách nebol diamant tým najcennejším drahokamom, pretože vtedy ho ľudia takmer nedokázali brúsiť a opracovať. Diamant sa totiž aj dnes nedá brúsiť ničím iným ako opäť diamantom...
Rôznym kameňom prikladali dávne civilizácie rôzne schopnosti, a tak sa ľudia zdobili drahokamami nielen pre ich cenu, ale verili, že budú chrániť ich zdravie, blahobyt či dokonca majetky. Vierou v nadprirodzené schopnosti trblietavých drahokamov získali tieto kamene ešte väčšiu cenu a stali sa naozaj „drahými kameňmi“…
Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.